Pseudomembranózna kolitída 2

Endoskopický nález u pacienta s kolitickým syndrómom, ktorý začal asi dva týždne po ukončení antibiotickej liečby klindamycínom. V stolici bol detekovaný toxín Clostridium difficile A a B. Ťažkosti pri liečbe metronidazolom rýchlo ustúpili.

º

Pseudomembranózna kolitída

• je infekčné ochorenie hrubého čreva spôsobené Clostridium difficile
• Clostridium difficile je gram-pozitívny, anaeróbny, sporulujúci bacil
• je najčastejšou nozokomiálnou črevnou infekciou
• najčastejším rizikovým faktorom pre vznik infekcie je predchádzajúca liečba antibiotikami (akékoľvek antibiotikum, ale najčastejšie klindamycin, cefalosporíny, amoxicilin, fluorochinolóny)
• Clostridium difficile produkuje toxíny: toxín A a toxín B, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu v patogenéze ochorenia
• Ochorenie spojené s infekciou Clostridium difficile (CDAD- Clostridium difficile associated disease) varíruje v závažnosti od ľahkej hnačky až po fulminantnú kolitídu
• termín pseudomembranózna kolitída je synonymom CDAD vyhradeným skôr pre endoskopický nález pseudomembrán v hrubom čreve
• diagnostika:

1. Pozitívna anamnéza predchádzajúcej antibiotickej liečby
2. Detekcia toxínu A a B v stolici (negatívny test ale nevylučuje možnosť CDAD)
3. Kultivačný záchyt Clostridium difficile v stolici
4. Endoskopické vyšetrenie (nie je obligatórne) - prítomnosť pseudomembrán je patognomická. Pseudomembrány sú typicky biele, alebo dožlta sfarbené mierne vyvýšené plaky na edematóznej a začervenalej sliznici hrubého čreva.
5. Musia byť vylúčené iné príčiny hnačky (nie každá hnačka, ktorá nasleduje po liečbe antibiotikami je CDAD)

• liečba závisí od závažnosti ochorenia, jej základom sú antibiotiká

1. Metronidazol
2. Vankomycín

º